25 KRÁSNYCH MILOSTNÝCH BÁSNÍ PRE ŇU, KTORÉ ROZTOPIA JEJ SRDCE

1. Je to láska, ktorú vytvoríme
znova a znova,
v myšlienkach,
v rozľahlých snoch,
želania, v prebdených nociach
od seba.
Pohladím ťa vo vetách,
v jednoduchej poézii,
v piesni. zdvihnem tvoje
dýchať do šialenstva,
so sľubmi, s
inuendo.
Je to láska, ktorú tvoríme,
tadiaľto,
až po tieto ruky
môže držať
vy.

– Tyler Knott Gregson

dva. Mám ťa prirovnať k letnému dňu?
Si krajšia a umiernenejšia.
Drsné vetry trasú májovými miláčikmi,
A letný prenájom má príliš krátky dátum.
Niekedy príliš horúce žiari nebeské oko,
A často je jeho zlatá pleť zatemnená;
A každý veľtrh z veľtrhu niekedy klesá,
Náhodou, alebo meniacim sa kurzom prírody, neorezaný;
Ale tvoje večné leto nevybledne,
Ani stratiť majetok, ktorý patríš,
Ani sa smrť nebude chváliť tvojím prútikom odpočívaš v jeho tieni,
Keď vo večných líniách k Času rastieš.
Pokiaľ môžu muži dýchať alebo oči vidieť,
Tak dlho žije toto a toto ti dáva život.

-William Shakespeare

3. Som tvoj ako letný večerný vzduch
Posadnutý vôňou lipových kvetov,

Ako sa snehová čiapka leskne svetlom
Prepožičal ho žiariaci mesiac.

Bez teba by som bol neolistený strom
Odstreľovaný v bezútešnosti bez pružiny.

Tvoja láska je počasie môjho bytia.
Čo je to ostrov bez mora?

- Daniel Hoffman

Štyri. to je všetko
že som vošiel do kaviarne
a v hluku a dave
sme sa stretli

a že som videl
čím som bol
v čom to bolo
videl som

že v našej koži
v desaťročí našej pokožky
je to, čo sa začalo
skôr ako sme vedeli

a ten čas predtým
s týmto časom
je nič
čaká na opätovné spustenie

– Edwin Torres

— 5. z 25 ľúbostných básní pre ňu

5. Na meranie zostáva príliš málo času
priestor medzi nami na to bol
dávno — vtedy — tak len lež
pod tmavomodrý paplón a dať
tukové vankúše s modrými kĺzačkami
na veľkom parapete, aby sme mohli
pozrite sa na ne a dolu na
malé postavy ponáhľajúce sa okolo
v úplnom tichu a mysli na teplo
tu hore a zima tam dole
kým zhasnem svetlo vpravo
ruku a zblížiť ťa s neprávom.

- Gerald Stern

6. Si jeden z milióna, môj najvýnimočnejší;

Tvoj žiarivý úsmev je jasný ako slnko;

Si múdry a starostlivý a máš veľa skvelých kúziel,

A moje srdce naozaj spieva, keď si zabalený v mojom náručí.

Som rád, že si zo všetkých ostatných vybral mňa,

A som hrdý, pretože viem, že som dostal to najlepšie.

Si taká roztomilá a sladká a žiariš ako perla;

Veľmi ťa milujem, moje najúžasnejšie dievča!

– Karl Fuchs

7. niekde, kde som nikdy necestoval, s radosťou ďalej
Akákoľvek skúsenosť, vaše oči majú ticho:
v tvojom najslabšom geste sú veci, ktoré ma obklopujú,
alebo ktorých sa nemôžem dotknúť, pretože sú príliš blízko

tvoj najmenší pohľad ma ľahko otvorí
aj keď som sa uzavrel ako prsty,
otváraš vždy okvetný lístok po lupene, keď sa otvára jar
(šikovne, záhadne sa dotýka) jej prvej ruže

alebo ak si želáte zavrieť ma, ja a
môj život sa náhle uzavrie veľmi krásne,
ako keď si srdce tohto kvetu predstavuje
sneh opatrne všade klesá;

nič, čo máme vnímať na tomto svete, sa nevyrovná
sila vašej intenzívnej krehkosti: ktorej textúra
núti ma farbou jeho krajín,
vykresľovanie smrti a navždy s každým dýchaním

(Neviem, čo sa o vás uzatvára
a otvára sa; len niečo vo mne chápe
hlas tvojich očí je hlbší ako všetky ruže)
nikto, ani dážď, nemá také malé ruky

– E. E. Cummings

Tiež skontrolujte : Najlepšie básne o láske | Krátke milostné básne

8. Bohovia dnes ručia za toto:
Že my dvaja ležíme v ďateline,
Pozerať sa, ako sa nebesá ponárajú a hojdajú,
S preplávajúcimi galeónami.

Toľko sa poskytuje za hodinu:
Že sme mladí a nežní,
Že ja som včela a ty si kvet,
Medovo-ústa a hojdajúca sa štíhla.

Táto sladkosť je teraz naša:
Putovať krajinou,
Odtrhnutie jablka z jeho konára
Na prehadzovanie z ruky do ruky.

Nič nie je isté, radosť ani smútok,
Okrem hodiny, keď to poznáme;
Ó, nos moje srdce dnes; zajtra
Ktovie, kam to vietor zaveje?

– Gróf Cullen

9. Opýtaj sa ma, prečo ťa milujem, drahý,
A opýtam sa ruže
Prečo miluje jarné rosy
Na konci zimy;
Prečo nektárové sladkosti z kvetov
Milovaný pátrajúcou včelou,-
rada ti odpoviem,
Ak mi odpovedia.

Opýtaj sa ma, prečo ťa milujem, drahý,
A opýtam sa kvetu
Prečo miluje letné slnko,
Alebo letná sprcha;
Poprosím srdce milenca
Prečo miluje mesiac,
Alebo hviezdami posiata obloha
V júnovej noci.

Opýtaj sa ma, prečo ťa milujem, drahý,
opýtam sa viniča
Prečo jeho úponky dôveryhodne
Zaokrúhlite dubový preplet;
Prečo milujete mignonetu
Lepšie ako rue,-
Ak chceš, odpovedz mi,
odpoviem ti.

Opýtaj sa ma, prečo ťa milujem, drahý,
Nechajte škovránka odpovedať,
Prečo je jeho srdce plné piesní
Keď sa blíži súmrak;
Prečo si milenec povzdychne
Keď je jej srdce pravdivé;
Ak chceš, odpovedz mi,
odpoviem ti.

-Walter Everette Hawkins

— 10. z 25 ľúbostných básní pre ňu

10. Pozrel si sa dovnútra
Za to, čo môže skrývať porušiteľné mäso;
A teraz hovoríš tú vnútornú časť
Bude ju reprezentovať v mojom srdci.

hovorím ti nie.
Filozof, hovorím, že som ju tak miloval
Nehrabal som v — obsahu
Keď prišli ročné obdobia, keď ročné obdobia odišli.

Keď sa mračila,
Myslíš, že som vysvetlil význam toho?
Význam ide; ale niečo zostáva
Budem mať so sebou všetky svoje dni...

Jej čelo bolo odhalené
Okamžite, potom prefúknuté jej vlasy;
Náhly obrat; jej ruka je v pokoji
Pri okne smerom na západ. .

- Mark Van Doren

jedenásť. Moja posteľ nemusí byť taká veľká
Ako Kalifornia alebo mať deku
Hlboký ako oceán.
Ale je to pohodlné a zdieľané
Rovnaký pohľad, ako keby sme tam boli my.
Keď s tebou zaspávam,
Všetko sa stáva ideálnym.
Jeden z najlepších pocitov vo vesmíre
Mohol dať.
Objaviť kúsok neba vedľa seba.
Lyžica, ktorá hľadá svoju cestu
Do veľkého voza, v tom istom
Rodokmeň, ako ťa vidím.
Pozeráme sa na hviezdy so zatvorenými očami,
Pozorovať hviezdy kvitnúce ako kvety
V úplnom pohodlí.
Túžba skúmať ďalej,
Jednoduchý vzhľad, jednoduchý šmrnc
Hlava uložená hlboko vo vankúši.
Túžba stať sa astronautom
Staňte sa oveľa jasnejšími.
Odpálim a všetko potemnie
Môj odraz hľadiaci na tvoj pod mojím,
Kým neuvidím tvoju tvár široko roztiahnutú
Cez mesiac.
Šťastný a bezpečný,
Moja cesta je teraz dokončená

– Kawayne Wadley

12. Kto ma nevďačný uteká, ja s láskou prenasledujem,
Kto ma milujúci nasleduje, nevďačne utekám;
Tomu, ktorý zavrhuje moju lásku, skláňam koleno,
Jeho láska, ktorá ma hľadá, chladná, ľutujem sa;
Nájdem ho ako diamant, po ktorom túžim,
Ja sám diamant, keď po mne túži;
Kto zabije moju lásku, videl by som víťaza,
Pri zabíjaní toho, kto ma chce, má pravdu.
Uprednostňovať tohto znamená stratiť túžbu,
Túžiť po tom, moja panenská pýcha skrotiť;
Na jednej strane čelím hroznej vyhliadke,
Nech sa vydám ktoroukoľvek cestou, cieľ je rovnaký:
Byť zbožňovaný tým, ktorého som unavený,
Alebo zahanbený tým, kto mnou pohŕda.

– Sor Juana Ines De La Cruz

13. Vyliezol som na horu a vzduch stiesnil dýchanie...
terén slobodného ducha, toho stvorenia
tak oddaný zdolaniu hory,
jeho visiaci ľadovec, jeho žulové dosky prerezané
pri chodníku, jeho haldy skál blokujú rozumné
prístup k tyrkysovému jazeru pod ním, jeho divokým kvetom
s ich ošúchajúcimi sa lakomými štetcami,
prešiel v mojich očiach tak rýchlo, že som naozaj neodišiel
ešte neotočiace sa osiky, vytesané miestnymi milencami
ktorí sa tak milovali, že zostali správne
tam so svojimi nožmi, kým nedokončia svoje mená.

— Katie Petersonová

14. Aby si našiel svoj bozk
čo by som dal
Bozk, ktorý sa vytratil z tvojich pier
mŕtvy pre lásku

Moje pery chutia
špina tieňov

Pozerať sa do svojich tmavých očí
čo by som dal
Úsvity dúhového granátu
otváranie sa pred Bohom –

Hviezdy ich oslepili
jedného májového rána

A bozkávať tvoje čisté stehná
čo by som dal
Surový ružový krištáľ
sediment slnka

-Fredrico Garcia Lorca

— 15. z 25 ľúbostných básní pre ňu

pätnásť. Keď si sa premenil na sto izieb,
Každý mesiac som sa vracal ako dvere
ktorý otvoril iba jeden.

Keď ste sa premenili na sto izieb
vietor sa prehnal
každý z nich narieka

a zanechal sto piesní
v nádeji, že sa pre to vrátite
a ja a

raz nájsť zavretú srnu,
stromy zmodreli
horský priesmyk, pochopil som

premenil si sa na svoj násobok,
ako dážď je iný
každý krok od Mesiaca. Spanie

v sto izbách, sto snov
z vás sa objaví – hoci cez deň
tvoj hlas zamrzol do stojacich kameňov.

Keď si sa premenil na sto izieb,
Stretol som sa so zrkadlom v každom oku
vašu rastúcu neprítomnosť.

Keď som sa pohol, tiene bez teba
nasleduj ma. V stovke izieb,
Nemôžem vybrať jeden,

lebo každý sa spája do druhého
kde kúsok po kúsku tiene
prestali ste

zapamätať si. Ako dážď
je každý deň v roku iný,
keď som sa pre teba obrátil

a dúfal, že sa ku mne vrátiš,
bol som to ja, kto odišiel
a ty kto ostal ten isty?

Lebo keď si sa zmenil,
zmenil som
nábytok v izbách.

Sto vtákov preletelo cez sto polí.
Hora sa vlievala do stovky riek
potom skončil.

V stovke izieb,
Otočil som sa a otočil,
dúfajúc, že sa k vám vrátim.

Ó, chryzantémy rástli
v sto izbách!

Ďaleko v minulosti a ďaleko v budúcnosti
boli tie numinózne a ozveny hviezdy.

- Yanyi

16. Venuj z celého svojho života len chvíľku!
Celý tvoj život, ktorý predtým prešiel,
Všetko, čo príde po tom, - takže ignoruješ,
Takže zdokonalíš súčasnosť, zhustíš,
Vo vytržení zúrivosti, pre nadanie dokonalosti,
Myšlienka a pocit a duša a zmysel -
Zlúčené v momente, ktorý mi konečne dáva
Raz si okolo mňa, si podo mnou, nado mnou...
Som si istý, že napriek času budúcnosti, času minulému,-
Tento tikot nášho života je jediný moment, keď ma miluješ!
Ako dlho môže takéto pozastavenie trvať? Ach, zlatko-
Večný okamih – len to a nič viac –
Keď je extáza maximum, chytíme sa jadra
Kým líca horia, ruky sa otvárajú, oči sa zatvárajú a pery sa stretávajú!

- Robert Browning

17. šepot žltých guľôčok
lesknúce sa na stĺpoch lámp, ktoré sa hojdajú
ako pažraví lízači v hmle

a tvoj dych nech je proti mne vlhký
ako svetlé guľôčky na žltých guľôčkach

zatelefonovať do elektrárne
že hlavné vodiče sú izolované

(jej slová hrajú jemne hore-dole
orosené koridory billboardov)

potom pomocou jazyka odstráňte pásku
a pritisni svoje pery na moje
kým sa nerozžiaria

– Jean Toomer

18. Pamätáš si ešte: padajúce hviezdy,
ako skákali šikmo po oblohe
ako kone cez náhle vystrčené prekážky
našich prianí – mali sme tak veľa?-
lebo hviezdy, nespočetné, všade skákali;
takmer každý pohľad smeroval nahor
ženatý s rýchlym nebezpečenstvom ich hry,
a naše srdce bolo ako jediná vec
pod tým obrovským rozpadom ich lesku –
a bol celý, akoby ich prežil!

-Rainer Maria Rilke

19. Z hlbín srdca lásky,
Z rodiska vzdychov,
Naložený nádejou a naložený strachom,
Mám všetko na Valentína, ahoj.
Oh, krehký malý list
S jemnou textúrou,
Urýchli ťa na tvojej ceste,
A urobte jej prednášku!

Pochop jej srdce, zdá sa mi chladné,
Trápi jej prsia ako moje,
Nech je to vzájomné, po čom túžim,
Jej „áno“ na Valentína.
Oh, krehký malý list,
V držbe plachého Amora,
Oh! urýchlenie správy,
Aby sa mi zvýšil pulz.

-Priscilla Jane Thompsonová

— 20. z 25 ľúbostných básní pre ňu

dvadsať . Obloha dnes večer, takže bez mimozemšťanov. Lesy veľmi chýbajú
u čarodejníc. Ale ľudia, ako obvykle, sýti

s ľuďmi. A tak si sadnite so svojou náhlavnou súpravou
v domácej kancelárii cez chodbu, uviaznutý v pekle

plačúcich cudzincov, umieranie počítačov, nové
otcove dieťa na záchode

fotografie, stará Kanaďanka, jej vnuk Gregory,
už dospelý Greg, ktorý jej dal tento telefón

ale nezavolá jej. Zavoláš jej
úžasné. Povzbuďte ju, aby vám povedala, čo sa deje

s jej zariadením. Vy s vašou dobrou prácou
dobre vyzerajuci, stavim sa aj cez telefon

je to viditeľné. Stavím sa o všetky kanadské babky
chcem ťa, ale hej, si so mnou. Hej, vzlietni

ten headset. Ukradnite svoj príspevok. Kríž
sála, spievaš-refrén-príliš skoro, ty

robí-a-killer-veggie-taco, ty
hral tenis na vysokej škole, ty Jeffrey, ty

Jeff-loď plná hviezd, kotol plný teba,
poď ma trochu poučiť

o ničom, v tme
hojné hodiny.

- Chen Chen

dvadsaťjeden. Oko žuje jablko,
posiela mozog
obrázok un-jablko. Čo je podobné
na spôsob, akým hodím hlas
ako frisbee, ako soľ
cez rameno, oslava narodenín
kde niečí brat
je grilovanie hotdogov, trochu rýchlosti
v jeho krvi,
nejaké červené balóny. Oko
je najklamlivejší
orgán v tele.
Tesne nasledovaná rukou,
ktorý odmieta prijať
ten dotyk príde dole
k odpudzovaniu elektrónov,
takže keď držím
ruka človeka, ktorého milujem,
väčšinou tlačím
ho preč. Čo má čo robiť
s nápadnou podobnosťou
medzi taškou
z jednotlivo balených cukríkov
a ľudské srdce.
Lepkavé sklo
ich rozbitia. Ako láska
môže prasknúť ako zub
bozkávať chodník,
spôsob, akým práve teraz niekoho auto preskočí
chodník, jej telo
milovať sa s čelným sklom
a stávať sa
čelné sklo. A svetlušky stále žiaria
s ich osobitným smútkom.
Policajná páska
oddelenie mysle od všetkého
to nie je myseľ
dokazuje imaginárne. Moje oči
nájsť tvár
osoby, ktorú milujem
a vytiahnite ich vidličku a nôž.

-Ruth Medievsky

22. Von

Z veľkej potreby
Všetci sa držíme za ruky
A lezenie.
Nemilovať znamená nechať ísť.
počúvaj
Terén naokolo
Je
Tiež ďaleko
Nebezpečné
Pre
To.

– Hafez

23. Oči mojej pani nie sú nič ako slnko;
Koral je oveľa červenší ako jej červené pery;
Ak je sneh biely, prečo sú jej prsia tmavé;
Ak sú vlasy drôtené, na hlave jej rastú čierne drôty.
Videl som ruže damaškové, červené a biele,
Ale žiadne také ruže nevidím v jej lícach;
A v niektorých parfumoch je viac potešenia
Než v dychu, ktorý z mojej milenky páchne.
Rád ju počujem hovoriť, no dobre viem
Tá hudba má oveľa príjemnejší zvuk;
Pripúšťam, že som nikdy nevidel ísť bohyňu;
Moja pani, keď chodí, šľape po zemi.
A predsa, v nebi, si myslím, že moja láska je vzácna
Ako každá ona verila s falošným porovnaním.

-William Shakespeare

24. Alebo niekedy sledoval, ako sa unáša s listami,
nejaké posledné konfety žltej alebo hnedej farby. Alebo existoval

ako sa juncos chúlili pod bodliak
kŕmidlo v zime, v tom, ako sa mraky rozlievali vodu

v máji namočiť zem. Raz sme to našli
v podkroví v kufri parníka a inokedy

zavreli sme ho do kufra a previezli sme ho naprieč
vidiek do Ohia. A často sme si to predstavovali

roky boli zamknuté dvere, proti ktorým
stále sme klopali na prijatie. A na komode

nového domu som presypal zmenu manželstva
do kopy a neskôr sme sedeli na zadnej verande a pozerali

svadobné oblaky na ich dopravných pásoch. A spali sme
v noci s dychmi manželstva okolo nás.

- Doug Ramspeck

— 25. z 25 ľúbostných básní pre ňu

25. Niekde niekto stúpa
oveľa skôr ako ty predtým
najslabší záblesk blues
prebúdza sa najtemnejšia tma
bez alarmu bez tela
vyburcovaný slávikmi
sused priateľ alebo cudzinec
kto nevidel jeho slnkom zaliate
deti čelia studenému umývadlu
oh kofeínový námesačník
pochod denný priemysel s
nutnosť dole jeden let
potom hore dva je nebo in
niekoho teplého vedľa teba