25 KRÁSNYCH MILOSTNÝCH BÁSNÍ PRE NEHO, KTORÉ ROZTOPIA JEHO SRDCE

1 . Kedysi som bol dvaja jeden, potom určite aj my.

Ak bol niekedy muž milovaný manželkou, potom ty.
Ak bola niekedy manželka šťastná v mužovi,
Porovnajte sa so mnou, vy ženy, ak môžete.
Vážim si tvoju lásku viac ako celé zlaté bane,
Alebo všetko bohatstvo, ktoré má Východ.
Moja láska je taká, že rieky nemôžu uhasiť,
Ani láska od teba by nemala dať odplatu.
Tvoja láska je taká, ktorú nemôžem nijako splatiť;
Nebesá ťa mnohonásobne odmeňujú, modlím sa.
Potom, kým žijeme, v láske si tak zachovávajme,
Aby sme žili navždy, keď už nebudeme žiť.
-Anne Bradstreet

dva. Dnes sme povinní byť romantickí
A myslite na ďalšieho valentína.
Poznáme pravidlá a obaja sme pedanti:
Dnes je deň, kedy musíme byť romantickí.
Naša láska je stará a istá, nie nová a šialená.
Vieš, že som tvoj a ja viem, že si môj.
A keď som to povedal, cítil som sa romanticky,
Moja najdrahšia láska, moja milovaná Valentína.

– Wendy Copeová

3. Moja pravá láska má moje srdce a ja mám jeho,
Stačí vymeniť jeden za druhý daný:
Držím jeho milého a ten môj nemôže minúť;
Nikdy nebol lepší obchod.
Jeho srdce vo mne drží mňa a jeho v jednom...

– Sir Phillip Sydney

Štyri. ja som znova navštívil
cintoríne
so zapusteným južným rohom.

Ryby menšie ako prvé zuby, narodené z pôdy,
manéver v glazúre
kde dažďové kaluže, pokrývajúce najnižšie kamene.

Za ním, v prasknutej bielej vani,
moje kolená k jeho bokom,
ľavé ucho pritlačené
hromada kostí v jeho krku,

Kedysi som sa tak bál svojej vlastnej spokojnosti
Uhryzol som si rameno
a nabral tam krv

na povrch-mimo neho-

Čo som najviac chcel
je veľa životov. Jeden pre každú túžbu,
okrúhle a oddelené.

Niekedy sem prinesiem figy, ktoré sa dusia
v plaste, pre ich vzdialenú ozvenu
tvojho vlhkého vzduchu s prízrakom
na pleciach listov — ten takmer-človek
vzduch-

Narodil som sa na jeseň
ako utekal pod zem
byť kŕmený telom
vody, ktorá len prehĺta.

– Gabrielle Batesová

— 5. z 25 ľúbostných básní pre neho

5. Kiež by som si pamätal ten prvý deň,
Prvá hodina, prvý okamih tvojho stretnutia so mnou,
Ak je sezóna jasná alebo tlmená, môže to byť
Leto alebo zima môžem povedať;
Tak nenahrané to vykĺzlo,
Bol som tak slepý, aby som videl a predvídal,
Tak nudné na označenie pučania môjho stromu
To by ešte veľa mája nekvitlo...

- Christina Rossettiová

6. Áno, hýbem sa, žijem, blúdim –
Voda tečúca, miešajúca sa cez piesok.
Poznám vášnivé potešenie z pohybu;
Ochutnávam lesy; Dotýkam sa cudzích krajín.

Áno, sťahujem sa – možno hľadám
Búrky, slniečka, úsvity, miesto na úkryt.
Čo tu robíš, bledý a vyleštený...
Ty, kameň na ceste prílivu?

– Alfonsina Storni

7. Čo ma lúka potešiť,
Široko šíri svoje voňavé mávanie,
Ako ma uľahčia tiché mechy,
Alebo nočný vietor ochladzuje moju túžbu?
Kopec a živý plot, mrakovo sladká obloha,
Echo naše zbohom.

Púčik odtrhnutý a chvenie listov,
Vták, ktorý dvíha plynulý trilk,
Nepokojný sen o potoku a rieke,
Celý júnový pohár je zbytočným rozliatím –
Ty a ja sme takí smädní!—
Leto vie, že sme sa rozišli.

– Leonora Speyerová

Tiež skontrolujte : Najlepšie básne o láske | Krátke milostné básne

8. vyrástol som
Len pre teba.
Odrežte akáciové konáre, ktoré vyžadujú
Len zničenie vo vašej ruke!

Môj kvet odfúkol
Len pre teba.
Vytrhni ma – v hodine narodenia
Moja ľalia pochybovala, či je to sviečka alebo kvet.

Moje vody sú modré
Flow pre vás.
Vypi ma — kryštál nikdy nevie
Tak čistý príliv ako v tomto kanáli.

Krídla, ktoré som poznal
Len pre teba.
Prenasleduj ma! (chvejúca sa svetluška,
Zahaľ svoj plameň z každého oka!)

Budem pre teba trpieť.
Nech je požehnané zlo, ktoré urobí tvoja láska!
Požehnaná čepeľ, sieť, ktorú pocítim!
Buď požehnaný smäd a oceľ!

Krv môjho srdca potečie
Aby ste moju lásku poznali.
Aký krajší drahokam, aký vzácnejší šperk možno nájsť
Ako táto obeta šarlátovej rany?

Namiesto diadémov v mojich vlasoch,
Sedem dlhých tŕňov budem nosiť.
Namiesto náušníc si dám
Dva horiace uhlíky rumelky.

Keď ma vidíš trpieť
Budete počuť zvoniť môj smiech.
A ty budeš plakať a ľutovať ma:
Potom viac ako kedykoľvek predtým budeš moja.

- Juana de Ibarbourou

9. Keď si starý a sivý a plný spánku,

A prikývneš pri ohni, zober túto knihu,
A pomaly čítajte a snívajte o jemnom vzhľade
Tvoje oči mali raz a ich tiene hlboké;

Koľkí milovali tvoje chvíle radostnej milosti,
A miloval som tvoju krásu láskou falošnou alebo pravdivou,
Ale jeden muž miloval dušu pútnika v tebe,
A miloval smútok tvojej meniacej sa tváre;

A skláňajúc sa vedľa žiariacich tyčí,
Trochu smutne zamrmlať, ako Láska utiekla
A kráčal po horách nad hlavou
A skryl svoju tvár medzi hviezdami.

-William Butler Yeats

— 10. z 25 ľúbostných básní pre neho

10. Ak ma musíš milovať, nech je to nanič
Ibaže pre lásku. Nehovorte
Milujem ju pre jej úsmev... jej pohľad... jej spôsob
Hovoriť jemne, ... pre trik myslenia
To je v súlade s mojím a je isté
Pocit príjemnej pohody v taký deň“-
Za tieto veci samé o sebe, Milovaní, maj
Buď zmenený, alebo sa zmeň pre teba – a miluj, tak stvorený,
Môže byť tak nespracovaný. Ani jeden ma nemá rád
Tvoja drahá ľútosť mi utiera líca,-
Stvorenie môže zabudnúť plakať, kto niesol
Dlhá tvoja útecha a tým stratíš svoju lásku!
Ale miluj ma pre lásku, to navždy
Môžeš milovať ďalej, cez večnosť lásky.

-Elizabeth Barret Browningová

jedenásť. Raz museli byť iní,
oheň a voda, míle od seba,
okrádanie a vzdávanie túžby,
ten útok na vzájomnú inakosť.
Objímajúc sa navzájom si privlastňovali a vyvlastňovali
na tak dlho
že v ich náručí zostal len vzduch,
priehľadné ako po blesku.

Jedného dňa prišla odpoveď pred otázkou.
Ďalšiu noc hádali výraz ich očí
podľa typu ticha v tme.

Pohlavie mizne, záhady plnia,
rozdiely sa stretávajú vo všetkej podobe
rovnako ako všetky farby sa zhodujú v bielej.

Ktorá z nich je zdvojená a ktorá chýba?
Ktorá sa usmieva dvoma úsmevmi?
Koho hlas tvorí dvojdielny kánon?
Keď obe hlavy prikývnu, ktorá z nich súhlasí?
Koho gesto zdvihne lyžičku k perám?
Kto stiahol toho druhého zaživa?
Ktorá žije a ktorá zomrela
zapletený do línií koho dlane?

Pozreli si do očí a pomaly sa z nich vynorili dvojičky.
Znalosť plodí najdokonalejšie matky –
neuprednostňuje ani jedného z malých miláčikov,
sotva si spomenie, ktorý z nich je ktorý.

V tento sviatočný deň, ich zlaté výročie,
holubica, videná identicky, sedela na parapete.

- Wislawa Szymborská

12. Vždy som sa podceňoval,
Vždy som sa snažil pokoriť,
Ale keď prišlo na pravú náklonnosť,
Vyrovnanie neprichádzalo do úvahy.

Zvykol som sa uspokojiť s tými v mojej lige,
Neustále som si myslel, že moja hra je slabá.
Čo ak je teda v poriadku?
Je to len dievča, nemám pravdu?

Ale toto je láska, o ktorej hovoríme,
Sila väčšia ako všetky pochybnosti.
Toto dievča by mohlo byť mojou ženou.
Mohla by odrážať celý môj život.

A tak keď som videl tú dokonalú,
Pomyslel som si, je to ona alebo žiadna.
Môžete to tiež skúsiť.
Raz budem muž, ktorým nie som.

Vybral som si ju, pretože bola najlepšia.
Zaľúbil som sa do nej; Boh vie zvyšok.
Presviedčam samú seba, že som viac ako neporiadok,
Boh mi dal dokonalosť a nič menej.
Miňa Milad

13. Keď som si myslel, že je správne pomenovať svoje túžby,
čo som chcel od života, zdalo sa, že sa obrátili
ako bľačiace ovce, nie pre mňa, kto mohol byť
starostlivý, aj keď nekvalifikovaný, pastier, ale do zaškatuľkovaných kopcov
za ktorým sa zvažovali modré hory
s makom oranžovým ako rak až do tichomorských morí
v ktorom ich kormidlovali trupy veľrýb
pri hľadaní druha, pre ktorého revali
v novej, veľmi osobitej piesni
mohli by sme nazvať najvrúcnejšie vyjadrenie lásky,
špendlík na vrchole evolúcie,
skromne žiariace.
Uprostred môjho života
bolo správne povedať svoje túžby
ale odišli. ani som ich nevedel rozoznať,
ani ako bodky
teraz v diaľke.
Napriek tomu vidím malé svetielka
zimných ohnísk v kopcoch –
Často tam chodia zamilovaní tínedžeri
na ich prvé noci – a každú žltobielu žiaru
hovorí mi, čo môžem vedieť a priznať, že viem,
že všetko, čo som kedy chcel
bolo s niekým sedieť pri ohni
ktorí ma chceli v rovnakej miere ako moje chcenie.
Chcete si s niekým zapáliť,
s tebou,
bolo všetko

— Katie Fordová

14. Dnes večer som sa zdržiaval nad tvojím menom,

jemné zostavovanie samohlások

hlas v mojej hlave.

Keď som prišiel, spal si.

Stál som pri tvojej posteli

a sledoval, ako plachty jemne stúpajú.

Vedel som, aký sklon svetla

prinútilo by vás obrátiť sa.

Vtedy som sa cítil

diaľnice sa mi vymykajú z rúk.

Spomenul som si na starcov

v kaviarni na západnej strane,

rozdávanie domino ako magické kúzla.

Vtedy som vedel,

ako žena, ktorá sa pozerá dozadu,

Nemohol som ťa opustiť,

alebo nájsť niekoho, koho milujem viac.

– Naomi Shihab Nye

— 15. z 25 ľúbostných básní pre neho

pätnásť. Zrelé a zelené banány a koreň zázvoru,
Kakao v strukoch a hrušky aligátora,
A mandarínky a mango a hroznové ovocie,
Vhodné na najvyššiu cenu na farských veľtrhoch,

Zasadené do okna, prinášajúce spomienky
Ovocných stromov obťažených nízko spievajúcimi ríbezľami,
A orosené úsvity a mystická modrá obloha
V požehnaní nad kopcami podobnými mníške.

Moje oči sa zatemnili a nemohol som sa viac pozerať;
Telom mi prešla vlna túžby,
A hladný po starých, známych spôsoboch,
Otočil som sa nabok, sklonil hlavu a rozplakal som sa.

– Claude McKay

16. Ty zdroj
harmonických večnosti.
Zbesilé akordy tvojej duše =
Z hlbín: kde sa rodia mysle.

Kde sa slová koktajú =
Musíte ich zapáliť: –
Komu
tvoja – tvoja Božia – sláva.
Do rozruchu
extatického ducha!!

- Beethoven

17. Čo to bolo za zvuk?

Otočím sa preč, do trepacej miestnosti.

Čo to bolo za zvuk, ktorý sa ozval v tme?
Čo je to za bludisko svetla, v ktorom nás zanecháva?
Aký postoj zaujímame,
Odvrátiť sa a potom sa vrátiť?
čo sme počuli?

Bol to ten dych, ktorý sme vyrazili, keď sme sa prvýkrát stretli.

Počúvaj. Je to tu.

-Harold Pinter

18. Slnko robí deň novým.
Zo zeme vychádzajú drobné zelené rastlinky.
Vtáky spievajú oblohu na mieste.
Nie je nikde inde, kde chcem byť, len tu.
Nakláňam sa do rytmu tvojho srdca, aby som videl, kam nás to zavedie.
Cválame do teplého, južného vetra.
Spojím svoje nohy s tvojimi a jazdíme spolu,
Smerom k starobylému táboru našich príbuzných.
Kde si bol? Pýtajú sa.
A čo ti tak dlho trvalo?
Tú noc po jedle, speve a tanci
Ležali sme spolu pod hviezdami.
Vieme, že sme súčasťou tajomstva.
Je to nevysloviteľné.
Je to večné.
Je to na udržiavanie.

- Joy Harjo

19. Keď si prečítam tieto slová, milé srdce, tvojho milého miláčika,
Som si istý, že žiadne srdce nikdy nepocíti sladšiu radosť ako moje.

'Verný!' žiadne slovo nemôže vyjadriť pravdivejšiu, väčšiu lásku –
Ozajstnejšiu stálosť ako túto nemajú anjeli hore!

'Vždy!' ach, potom navždy sľubuješ, že budeš pravdivý!
Pre milú lásku, sám si vyberám šťastný život s tebou.

Cez každý smútok, radosť alebo bolesť, ktoré nás v živote môžu stretnúť,
V sladkej spoločnosti sa podelíme – horké so sladkým.

Budeme žiť s týmito slovami vernosti, aký je náš údel.
A žime, aby sme po smrti boli oslobodení od pozemských škvŕn.

-Lucian B. Watkins

— 20. z 25 ľúbostných básní pre neho

dvadsať. Tancovali sme – to muselo byť
bol foxtrot alebo valčík,
niečo romantické, ale
vyžadujúce zdržanlivosť,
vzostup a pád, presné
poprava, ako sme sa prestahovali
do ďalšej skladby bez
zastavenie, dve hrude sa dvíhajú
nad siedmou ligou
krok — taká dokonalá agónia
človek sa naučí usmievať sa,
extatická mimika
byť tým sine qua non
z American Smooth.
A pretože som bol roztržitý
snahou o
držať môj rám
(naklonený doľava, otočená hlava
stačí sa pozrieť von
za uchom a vždy
s úsmevom, s úsmevom),
nevšimol som si
ako si sa stal až do
urobili sme to
(pre dve opatrenia?
štyri?) – dosiahnutý let,
že rýchle a pokojné
veľkoleposť,
pred zemou
si spomenul, kto sme
a priviedol nás dole.

-Rita Holubica

dvadsaťjeden. To, že vám povedali „Milujem ťa“, by pre mňa mohlo byť,
vrchol môjho života, najlepší pocit, najlepší vrchol
na mojom grafe pocitov, tak ako budova Chrysler
nemusí byť najvyššou budovou na oblohe v New Yorku, ale je
najlepší, najnádhernejší, alebo tak
Celkový počet domácich pretekov Hanka Aarona v kariére nie je najvyšší
ale najlepší, ten, ktorý znamená najčistejšiu veľkosť.
Tak nepravdepodobné! Aby som ťa vtedy vôbec stretol
že to bolo povedané tvojím jemným mladým hlasom tak skoro
po stretnutí s tebou: 'Milujem ťa.' A cítil som to tajomstvo
byť tým vy , byť a vy a bytie
miloval, a to, čím som bol, bol odrazu niekto
komu by niekto ako ty mohol povedať „ľúbim ťa“.
V tej chvíli som bol nový; mali ste 19; Mal som 22 rokov;
bol si impulzívny; Bol som tam pred tebou, s budúcnosťou
ktoré ešte neboli spálené na palivo; Mal som energiu;
mal si krásu; a tvoje oči boli bledomodré,
a podporili to, čo ste povedali, všetkým, čo nevideli,
a boli to tie najmenej ambiciózne oči, aké som poznal,
najmenej vypočítavé a kedy a kedy ste hovorili
žiarili, možno si videl ten pocit, ktorý si spôsobil.
Možno ste tiež videli, že ten pocit zostane.

-Matthew Yeager

22. Prišiel som k tebe v jednu augustovú noc bez dažďa.
Naučil si ma, ako žiť bez dažďa.
Si smäd a smäd je všetko, čo viem.
Si piesok, vietor, slnko a horiaca obloha,
Najhorúcejšia modrá. Fúkaš vánok a značku
Tvoj dych do mojich úst. Dosiahnete - potom ohnúť
Tvoja sila, zlomiť, odpáliť, spáliť a urobiť ma novým .
Pevne mi ovinieš svoje meno okolo rebier
A udrž ma v teple. Narodil som sa pre teba.
Hore, dole, tebou, tebou obklopený.
Budím sa k tebe za úsvitu. Nikdy nezlomte svoje
Uzol. Dosiahnuť, vstať, fúkať, zachráň ma môj bože
Prehltni ma, zem moja. Uložiť, prehltnúť , Zlomiť ma,
ja som chlieb. Budem vodou pre tvoj smäd.

- Benjamin Alire Saenz

23. Keď na konci deti chceli
pridať trblietky k ich valentinkám, povedal som nie.

povedal som nie, nie, žiadne trblietky , a potom,
keď začali makať, našiel som sa

hovorí niečo futbalový tréner môjho brata
zvyknutý štekať od postrannej čiary, keď jeden

jeho hráči vykazovali známky bytia
človek: no tak poď, vysaj to.

To som povedal svojim deťom.
Vysať čo? spýtala sa moja dcéra,

a keďže je taká mladá, povedal som jej
Nevedel som a nevadilo mi to a vzala to

že za odpoveď. Moje deti sú také malé
keď vypnem rádio, keď sa točia správy

počítanie mŕtvych alebo pomenovanie činu,
nie sú ani podozrivé. Moje deti

sú takí mladí, že si nevedia predstaviť svet
ako ten, v ktorom žijú. Ich Boh je stále

skutočný Boh, celý Boh, Boh úplne stvorený
akcií. A myslím si, že si myslia, že pracujem

pre toho Boha. A viem, že čoskoro budú
uvidia všetko a budú o tom vedieť

všetko a už nebudú brať
nevadí odpoveď. Valentínky

s trblietkami by to bolo lepšie a môj syn
zranil sa na obálke a potom veľmi

neskôr, keď sme jedli večeru, moja dcéra
uvedomila si, že na jednu z troch zabudla

Henrys vo svojej triede. Ako môžu byť traja Henry
v jednej triede? Povedal som a ona povedala: Pretože existujú.

A tak sme pred spaním všetko vybrali von
opäť – papier a perá a pečiatky a nožnice –

a posadila sa za stôl s čerstvo umytými vlasmi
inteligentne sa rozdelil v strede a napísal

BUDEŠ MOJ, HENRY T.? a urobila to
tak opatrne, že som sa sotva vydržal pozerať.

- Fontána Carrie

24. Prečo ťa milujem?
Opýtajte sa, prečo sa morský vietor túla,
Prečo je pobrežie zaliate prílivom,
Prečo sa mesiac cez nebo kľukatí;
Ako námorné lode, ktoré jazdia
Na zamračenej, nehybnej hlbine;
Prečo morské vtáky trepotajú po prameni
Kde vlny spievajú samy spať
A hviezdny svit žije v zákrutách piesku!